Najnovšie hodnotenie nemocníc zdravotnej poisťovne Dôvera opäť ukázalo rozdiely v spokojnosti pacientov naprieč regiónmi Slovenska. Najlepšie výsledky dosiahol Bratislavský kraj, zatiaľ čo na opačnom konci rebríčka skončil Trenčiansky kraj.

Popri samotnom hodnotení nemocníc sme na tlačovej konferencii otvorili aj tému, ktorá je z pohľadu technológií čoraz dôležitejšia. Je to digitalizácia zdravotníctva a využívanie dát z nositeľných zariadení.

Práve smart hodinky, zdravotné senzory či mobilné aplikácie môžu podľa odborníkov pomôcť zefektívniť systém zdravotnej starostlivosti, ktorý je na Slovensku dlhodobo preťažený.

Slováci chodia k lekárom príliš často

Podľa údajov prezentovaných na konferencii patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším počtom návštev lekára na obyvateľa. Priemerne ide až o 12 návštev ročne, pričom ide iba o ambulantné konzultácie bez hospitalizácie.

Takéto čísla sú podľa odborníkov dlhodobo neudržateľné. Časť problémov by pritom bolo možné riešiť aj inak, než osobnou návštevou ambulancie.

Jednou z možností je telemedicína, teda vzdialené konzultácie alebo monitoring zdravotného stavu pacienta pomocou digitálnych nástrojov. Dôvera má pritom dlhodobú spoluprácu s platformou MEDDI Hub.

„Niektoré veci jednoducho nepatria do ordinácie lekára. Pacient často potrebuje len radu alebo uistenie, ktoré by bolo možné vyriešiť aj na diaľku,“ odpovedal na našu otázku generálny riaditeľ poisťovne Dôvera Martin Kutlan.

Dôležitým faktorom je aj demografický vývoj. Slovensko starne a počet zdravotníkov nerastie rovnakým tempom ako počet pacientov. Digitalizácia preto môže byť jedným zo spôsobov, ako systém udržať funkčný.

Nositeľné zariadenia už lekári používajú

V praxi sa už dnes využívajú aj zariadenia, ktoré priebežne monitorujú zdravotný stav pacienta. Ide napríklad o senzory používané v diabetológii alebo nefrológii, ktoré dokážu automaticky odosielať namerané hodnoty lekárovi. Lekár tak môže sledovať stav pacienta na diaľku a reagovať v prípade, že hodnoty prekročia rizikové hranice.

„Tieto zariadenia priebežne snímajú zdravotné údaje a posielajú ich lekárovi. Ak sa objaví problém, systém lekára automaticky upozorní,“ vyjadril sa riaditeľ OLÚ Predná Hora, Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH. Takýto prístup môže výrazne znížiť počet návštev ambulancií a zároveň umožniť lekárom sledovať pacientov aj mimo nemocnice.

Význam má najmä pre pacientov z regiónov, ktorí by inak museli cestovať do špecializovaných zdravotníckych zariadení.

Problémom Slovenska je zastaraná digitalizácia

Lekári zároveň upozorňujú, že slovenské zdravotníctvo stále funguje v kombinácii papierovej a digitálnej dokumentácie. Tento systém je podľa nich neefektívny a zbytočne zaberá čas zdravotníckemu personálu. Aj tu je množnosť viac využiť umelú inteligenciu na zautomatizovanie opakujúcich sa úloh.

„Máme zvláštny mix digitálneho zdravotníctva a papierovej dokumentácie. Robíme oboje naraz a zaberá to obrovské množstvo času,“ zaznelo počas diskusie na tlačovej konferencii. Plnohodnotná elektronická zdravotná dokumentácia by podľa odborníkov umožnila lekárom venovať viac času samotným pacientom.

Mobilné aplikácie pomáhajú aj pri liečbe

Technológie sa postupne dostávajú aj do oblastí, kde by ich ešte pred pár rokmi mnohí nečakali. Napríklad v oblasti liečby závislostí sa začínajú využívať mobilné aplikácie, ktoré pacientom pomáhajú zvládať kritické situácie.

Ak sa napríklad objaví úzkosť alebo silná túžba po návykovej látke, aplikácia môže pacientovi ponúknuť postupy, ako situáciu zvládnuť ešte pred zásahom lekára. Zároveň však odborníci upozorňujú, že digitálne technológie môžu prinášať aj nové riziká – napríklad vznik závislosti na samotných aplikáciách či zariadeniach.

Prepojenie dát z hodiniek je zatiaľ výzvou

Smart hodinky a fitness náramky dnes dokážu sledovať množstvo zdravotných údajov – od srdcovej frekvencie cez kvalitu spánku až po úroveň fyzickej aktivity. Ich priame prepojenie so zdravotníckymi informačnými systémami je však zatiaľ skôr výnimočné.

Niektoré nemocnice pracujú na projektoch, ktoré by v budúcnosti umožnili takéto dáta využiť, no ide zatiaľ skôr o pilotné iniciatívy. Otázkou je tiež prepojenie údajov o pacientovi pri jeho prechode z jedného do druhého zdravotníckeho zariadenia. Zároveň zdôrazňujú, že pri spracovaní dát zo súkromných zariadení je potrebné riešiť aj otázky bezpečnosti a ochrany osobných údajov.

Budúcnosť zdravotníctva bude digitálna

Hoci je slovenské zdravotníctvo v oblasti digitalizácie stále na začiatku, odborníci sa zhodujú, že bez moderných technológií sa systém v budúcnosti nezaobíde.

Nositeľné zariadenia, mobilné aplikácie či vzdialené monitorovanie pacientov môžu pomôcť zefektívniť zdravotnú starostlivosť a zároveň znížiť počet zbytočných návštev lekárov.

Najväčšou výzvou tak zostáva prepojenie technológií, legislatívy a zdravotníckej praxe tak, aby digitálne nástroje reálne pomáhali lekárom aj pacientom.

Zdroje: vlastné, Dôvera